Cesta k nevedomiu

V tomto článku by som Vám chcela priblížiť metódu aktívnej imaginácie, obzvlášť preto, že ju pri svojej práci rada uplatňujem. Vychádzam pri tom z pútavej knihy jungiánskej terapeutky Vereny Kastovej
s názvom Imaginace jako prostor sekaní s nevedomím, kde autorka definuje imaginatívny proces a jeho uplatnenie v sebapoznávaní. Jej citácie ďalej doplňujem o vlastné postrehy a skúsenosti.

Východiskom k používaniu imaginácie v priebehu individuačného procesu je dielo C. G. Junga, ktoré bolo rozvíjané ďalšími autormi, spomeniem H. Leunera, ten si založil vlastnú terapeutickú školu (Katatýmne Imaginatívna Psychoterapia). O čo sa vlastne jedná? Kastová predstavuje tento proces nasledovne:

Keď hovoríme o imaginácii, máme na mysli to, ako vyzerá naša predstavivosť, schopnosť domýšľať si, hovoríme o fantázii, o dennom snení. Disponovať imaginatívnou schopnosťou znamená, že je človeku dané, aby viac či menej vedome videl istý obraz niečoho- tieto predstavy pritom môžu byť veľmi názorné, určené skôr farbami alebo formou, môžu však byť vyjadrené
i čuchovými vnemami, spomienkami a fantáziami o dotykoch, akustických vnemoch alebo byť vyjadrené skôr ako myšlienky.

V imaginácii sa teda prelínajú spomienky s fantáziami, ašpiráciami do budúcna, stierajú sa hranice času
a priestoru. Aktivovať sa pritom môžu viaceré zmyslové modality, nielen tá vizuálna. Predstavte si cestu vlakom v sychravom, pochmúrnom počasí, pritom z okna pozorujete meniacu sa scenériu. Mysľou však môžete zablúdiť niekam ďaleko do exotickej krajiny, doslova až precítiť vôňu mora, piesok medzi prstami na nohách. Je to ponorenie sa do sveta vnútorných predstáv, a táto schopnosť je ľudom v rôzne rozvinutej miere vlastná.

Aktívna imaginácia je metóda, pri ktorej človek oživí vnútorné obrazy, aktivizuje tak hlbinnú vrstvu psyché a pritom sa s týmito obrazmi vysporiadava pri bdelom Ja.

Prívlastok aktívna vychádza z faktu, že pri terapii sa so sledom týchto vnútorných obrazov aktívne zachádza. Klient sám je súčasťou deja a vstupuje do kontaktu so svojím vnútorným svetom. V tom spočíva terapeutický účinok tohto prístupu. Slovami Kastovej, nejde len o obyčajné fantazírovanie či stavanie vzdušných zámkov:

"V imaginácii sa z prežitej skutočnosti zároveň stáva symbol, ktorý je prostredníkom medzi prežitou skutočnosťou a pozadím našej psychiky- premieňa naše prežívanie a tým tiež mení vonkajší poznateľný svet. Svet imaginácie je svetom iných možností, ktoré k nám tiež patria. Vyjadruje sa v ňom aj možnosť prežívať niečo úplne iné a v dialógu s tým tvoriť. Prostredníctvom obrazov môžeme pracovať na obraze človeka o sebe samom i na obraze sveta- uvedomujeme si totiž, že tieto obrazy nás v živote buď podporujú, alebo brzdia."

Podstatným aspektom je tu aktivita subjektu. Človek sa nevnára do obrazov a nenechá sa nimi len tak pasívne unášať. Naopak, vstupuje do nich, mení ich, resp. hľadá spôsoby, ako sa k vytúženej zmene dopracovať- ono totiž to, niekedy sa stáva, že navodené obrazy takpovediac nie sú podľa Vašich očakávaní, nevedomie ostáva autonómne- nevidíte teda to, čo vedome chcete alebo viete, povedala by som skôr,
že vidíte to, čo k Vášmu vedomému zámeru potrebujete vidieť, aby ste dosiahli celistvosti. Presne s tým súvisí zmieňovaný individuačný proces, v ktorom sa stávame samými sebou.

"Terapeutické účinky imaginácie sa v užšom zmysle slova prejavujú v tom, že sa človek vďaka práci na obrazoch stáva otvorenejší pre viac perspektív- na mieste fixných predstáv sú vyvolané rozličné možnosti prežívania, a tým aj jednania. Môžeme taktiež zaujať odstup od veľmi negatívnych predstáv o sebe samých. V každom prípade môžu obrazy túžob odhaliť podstatné aspekty osobnosti, ktoré neboli v bežnom živote dostatočne integrované. V priebehu imaginatívneho procesu sa približujeme k emóciám a pri správnom prežití emócie vzniká energia k jednaniu."

Prakticky to znamená, že v navodenom zrelaxovanom stave (nejedná sa o hypnózu) klientovi ponúkneme, resp. ho vyzveme, aby si pred svojim vnútorným zrakom predstavil istý zadaný motív. Výber motívu je špecifickou záležitosťou vychádzajúcej z aktuálnych potrieb a prežívania klienta  a fázy terapeutického procesu a tematicky presahuje účel tohto článku. Následne pracujeme s konkrétnym obrazom alebo scénou, ktorý sa klientovi vynoril v mysli. Naskytá sa tu možnosť, ako napríklad spracovávať vlastné úzkosti či hnev, a to tak,  že prostredníctvom obrazu im dáme určitú formu, ktorá je potom lepšie uchopiteľná a dá sa  s ňou lepšie zachádzať.

Spomeniem klientku, ktorej pri vizualizácii bezpečného miesta naraz do lúčnej scenérie začali vstupovať ťažké chmáry zahaľujúce slnko. Dokázala ich však veľmi kreatívne odfúknuť s využitím prírodných živlov vôkol seba. V následnej analýze v symbolike mračien poznala jej vlastné chmúrne, ťaživé myšlienky
a obavy, no zároveň došla k uvedomeniu, že je schopná sa s nimi vysporiadať. Iný klient zas formou odkazu z imaginácie pochopil, že jeho liečivý proces vyžaduje čas a následne sa obrnil väčšou trpezlivosťou. Príkladov a možností je samozrejme mnoho. Existujú tiež rôzne prístupy k tejto práci, s verbalizáciou
so strany klienta, i bez nej. Podstatná je však následná analýza zážitku, častokrát doprevádzaná jeho vizuálnym či iným stvárnením s cieľom, aby prežitok i naďalej pôsobil vo vedomí.

Imaginácia je jednou z ciest k nevedomiu, kde oslovujeme hlbšie časti náš samých. Náš vnútorný svet odráža našu realitu, aktuálne prežívanie a na symbolickej rovine sa manifestuje skrz obrazy. V tomto prostredí je možné hľadať skryté zdroje, nadviazať kontakt s našimi vnútornými sprievodcami či liečiteľmi, ktorí sa touto formou symbolicky prezentujú. Tvorivý prístup k životným peripetiám má za cieľ rozširovať vlastné kompetencie s presahom do denného života. Posolstvá z hlbín duše klientov častokrát mocne zasiahnu, skrýva sa v nich totiž poznanie ich bytosti vlastné, čo môže viesť až k numinóznym zážitkom. Podstatným aspektom tiež zostáva, že k tomuto pochopeniu sa dopracovali oni sami.  Je to fascinujúca cesta, zároveň však vyžaduje odhodlanie a odvahu nazrieť do svojho vnútra, kde sa človek môže ocitnúť zoči-voči temnej časti psyché. Preto k tejto ceste pristupujem s pokorou, zároveň však s dôverou
v schopnosti svojich klientov.

Rozhodne nechcem vystavovať takýto prístup na piedestál ako všeliek. Existuje rozmanitá škála terapeutických techník a je na kompetenciách terapeuta, kedy a pri akej príležitosti tú ktorú metódu zvolí. Rovnako tak záleží na nastavení klienta, nie každý je otvorený práci so symbolickým materiálom, niekomu viac vyhovuje štrukturovaný a konkrétnejší prístup a je to tak úplne v poriadku. V neposlednom rade netreba opomenúť kontraindikácie, táto metóda nie je vhodná pre osoby s psychotickým ochorením či veľmi krehkou, nekoherentnou osobnostnou štruktúrou. No napriek istým obmedzeniam a potrebe opatrnosti, našla som v ňom potenciál a sama sa skrz neho učím nachádzať naše skryté schopnosti, objavovať hlbokú múdrosť prichádzajúcu v slovách klientov a v neposlednom rade vieru v to, že keď prebudíme silu vnútri nás, dokážeme zvládnuť všetky prekážky, ktoré nám život nadelil.